Bola vojna a hairpin legs boli skutočný vojnový vynález. Henry Glass ich navrhol na objednávku iného
uznávaného dizajnéra Ruseela Writa, ako súčasť projektu American Way.
Projekt American Way je skutočne zaujímavý projekt, ktorý reagoval na zmenu spoločenských pomerov,
ktoré podmienili zmenu životného štýlu širokých vrstiev Američanov.
V Amerike sa v tridsiatych rokoch veľkou kúpnou silou stali práve pracujúci na stredných a vyšších
postoch, úspešní obchodníci, technici, inžinieri, bankoví úradníci a z časti aj úradníci. Odkedy Henry Ford spustil pásovú výrobu sa v tridsiatych rokoch pevne presadil nákupný model týchto vrstiev, ktorý kupovali kvalitné, sériovo vyrábané produkty a to najmä prostredníctvom veľkých obchodných domov vo veľkých mestách. Začala sa masová výroba. Po vypuknutí druhej svetovej vojny sa k sériovosti, poctivej kvalite pridal ešte dôraz na úsporu materiálov. Prispeli aj nové technológie, ktoré z časti vznikli už ako súčasť vojenského priemyslu a umožnili, aby sa produkty materiálovo zjednodušili.
V tom období , v roku 1941 prišiel, v tom čase už uznávaný produktový dizajnér Russel Wright so
zaujímavou myšlienkou – zjednotiť dizajnérov, remeselníkov a výrobcov tak, aby vytvorili novú líniu bývania šitá na mieru priemernému Američanovi. Aj pod vplyvom vtedajšej dobrovoľnej politickej izolácie USA, ale aj pod vplyvom zániku obchodu s Európou, zmietajúcou sa vo vojne, prišiel s konceptom, že všetko, čo Američania potrebujú pre svoj domov môže byť vyrobené v USA a zároveň to môže byť poctivé, moderné , funkčné a šetrné k materiálom. Wrightov koncept bol vytvoriť kompletný rad bytového zariadenia, ktorý sa mal spoločne propagovať a predávať ako jedna línia prostredníctvom najväčších obchodných domov a dal mu názov American Way . Vybrali dizajnérov, ktorí mali navrhnúť nové zariadenie, vrátane nábytku a nakontrahovali výrobcov, ktorí to mali vyrábať. Celú líniu predstavil v roku 1941 ako výstavu v obchodnom dome Macy s v New Yorku a na slávnostnom otvorení prestrihla pásku vtedajšia prvá dáma Ameriky Eleonor Roosweltová.
Zásady línie American Way vychádzali striktne z názorov a požiadaviek vtedajšej rozhodujúcej nákupnej vrstvy:
– rozvíjať a vyvíjať rutinné činnosti pre domáce práce,
– zapojiť celú rodinu do varenia a upratovania
– znížiť umývanie riadu na riad potrebný na jedno jedlo
– požiadať hostí aby Vám pomohli po oslave poupratovať po sebe
– zredukovať všetko nepotrebné zariadenia, ktoré treba neustále upratovať
– upratovať sa nemusia všetky priestory domu naraz
– nahradiť inštitucionálne sedenie pri jedle (za stolom) rýchlym a bufetovým spôsobom
– používať papierové riady na jedlo
– pridať na nábytok kolieska alebo nábytok vyrábať ľahký, aby sa s ním lepšie hýbalo
– premaľovať domy a vybrať nové farby
– strhnúť staré ťažké drapérie a nahradiť ich modernými materiálmi – plastmi
Navrhol ich významný americký dizajnér, architekt, vynálezca
a spisovateľ Henry P. Glass (1911-2003) pôvodom Viedenčan.
Ešte pred vojnou bol väznený v koncentračných táboroch Dachau
a Buchenwald, v roku 1939 sa mu však vďaka manželke podarilo
emigrovať do New Yorku .
Ako vidieť, v roku 1941 jeden premýšľajúci dizajnér naformuloval spôsob života ľudí, akým budú žiť o 70 rokov. Tomu sa hovorí genialita. Jedným z oslovených dizajnérov v rámci projektu American Way bol aj mladý, vtedy 30 ročný dizajnér, Henry P. Glass, aby vyrobil jednoduchý kovový nábytok. Glass si na svoje prvé práce spomína :
„Oslovil ma Russel Wright, ked v roku 1941 spustil kampaň „American-Way“ a poctil ma dôležitou
úlohou, nadizajnovať kompletnú kolekciu kovovo opracovaného nábytku. Vytvoril som pomerne
prekvapivú skupinu stolov, stoličiek, pohoviek, atď, čo spôsobilo okamžitú a priaznivú pozornosť v
obchodnej tlači, najmä v Home Furnishings Daily. Jeho šéfredaktor, Alfred Auerbach, pomenoval túto
kolekciu „Hairpin group“ – skupina Vlásenka, vďaka tvaru nohy oceľového drôtu. Bol to veľký úspech,
najmä v médiách. Neviem, koľko sa z tohto nábytku vlastne predalo v obchodoch, no určite som vytvoril
trend. V priebehu niekoľkých rokov stálo nespočetné množstvo kusov nábytku všetkého druhu na mojich
tenkých vlásenkových nohách. ( Hairpin legs ). Vzorky z tejto výstavy sa nachádzajú v kolekcii viacerých
múzeí, napríklad na Univerzite úžitkového umenia vo Viedni a Art Institute of Chicago. „